Libor Neuwirth: Tenisky k obleku a košeľa s krátkym rukávom na svadbu? Nikdy!
22.3. 2024, Petra Martínková & Filip ProučilLibor Neuwirth je majstrom etikety a človekom, ktorý učí, ako sa správať a vhodne obliekať. Človek, ktorý vie, čo v spoločnosti nerobiť, nenosiť a ako sa nesprávať. Zároveň je autorom instagramového profilu Etiquette for every day, na ktorom pravidelne nachádza rady vyše 100 000 ľudí. V našom špeciálnom diele podcastu GS Talks sme s Liborom rozoberali aktuálnu tému svadieb. Riešili sme, ako sa na svadbu obliecť, ak ste ženích, svedok alebo hosť, aký oblek si kúpiť, kedy si nechať oblek ušiť na mieru, akú zvoliť farbu oblečenia alebo ako sa zladiť s nevestou. Bavili sme sa aj o najčastejších chybách a prehreškoch v obliekaní i správaní, riešili sme, čo na svadbe nikdy nerobiť a čo si nikdy neobliecť. A pýtali sme sa aj na to, ako mať čo najlepšiu svadbu a ako si ju čo najviac užiť. Pekné čítanie!
Libor, ahoj a vďaka za to, že si prijal pozvanie do nášho špeciálneho dielu podcastu GS Talks, ktorý sa celý bude týkať svadby. Na začiatok pre teba máme 10 rýchlych otázok o tvojej svadbe.
Koľko stála tvoja svadba?
Konkrétnu čiastku asi neviem, ale zmestili sme sa do 4 000 eur. Treba ale povedať, že sme mali naozaj malú svadbu a takú netradičnú. My sme mali svadbu pri zotmení, vlastne už zapadalo slniečko a mali sme iba večeru, takže to nebolo veľmi honosné. Vybrali sme si miesto na súkromnom pozemku, ktoré nám odporučil fotograf s tým, že sú tam krásne západy slnka. Ale pretože to bol súkromný pozemok, lúka, kde sa pasú kravy, tak sme si najskôr museli pokosiť trávu…
Aký bol najlepší svadobný darček, ktorý ste so ženou dostali?
My sme nedostávali darčeky, dostali sme od každého finančnú čiastku. Ale najväčší darček pre nás bolo to, že sme tam mohli byť s ľuďmi, ktorých máme radi.
Koľko ste mali hostí?
Aj s nami nás bolo asi 23.
Stal sa na tvojej svadbe nejaký prešľap?
Jeden som si vybavil, ale to by som asi nemal hovoriť, pretože to by ma asi ten dotyčný nepochválil. Práve on to bude určite počúvať.
A bol si zo svadby nervózny?
To ani nie. Ja som sa snažil všetko zariadiť sám, aby manželka v ten deň nemusela zariaďovať nič a mala to také uvoľnenejšie. So všetkým mi ale pomohol môj svedok a kamarát.
Tak tomu sa hovorí gentleman. Klobúk dole!
Ďakujem, ale nebolo to nič náročné. A navyše nevesta má jednoducho dlhšiu prípravu, kaderníčka, vizážistka, šaty, tak to samozrejme trvá dlhšie ako u mužov. U mňa to bolo tak, že v čom som sa ženil, tak v tom prakticky chodím každý deň. Len som to na seba nahodil a hotovo.
Bolo vôbec niečo, na čom ste sa s manželkou nezhodli?
Asi nie. Ale pôvodne sme sa chceli vziať potajomky. Lenže potom sme si uvedomili, že by to rodine asi bolo ľúto, tak sme si povedali, že urobíme maličkú svadbu - rodičia, babičky, súrodenci...
A nechal si si ušiť oblek na mieru, alebo si naozaj použil tie veci, ktoré si už mal?
Ja som použil iba to, čo som mal. To je výhoda toho, čo robím. Mám celkom plný šatník. Akurát som dostal kravatu od spoločnosti Bubibubi. Vybral som si ju tak, aby pekne ladila k myšlienke toho oblečenia. A dokúpil som si spoločenskú vestu, to bolo viac-menej všetko.
My sa ešte ku všetkému dostaneme detailnejšie, ale posledná otázka z našich 10 rýchlych otázok: Veríš na lásku do konca života?
Áno.
Ďakujeme za úprimnosť! Ako si vlastne premýšľal o vašej svadbe? A prečo ste sa rozhodli mať svadbu až pri zotmení, bolo to fakt iba kvôli tomu Instagramu?
Nie, kvôli Instagramu to určite nebolo! Naša pôvodná myšlienka bola, že sme sa chceli vziať na pláži pri západe slnka. Potom sme trošku zmenili názor, ale hovorili sme si, že ten západ slnka necháme. Avšak v našom rozhodovaní hrali zásadnú úlohu financie. Veľká klasická svadba je náročná a nákladná a my sme do svadby skrátka nechceli dávať také veľké peniaze. Tie sme si radšej odložili a zašli sme si potom na dovolenku. Väčšiu čiastku sme dali len do vecí, ktoré nám dávali naozaj zmysel, ako sú napríklad prstienky alebo fotograf.
A ako veľmi formálna alebo neformálna bola tvoja svadba z hľadiska oblečenia?
Určite menej formálna, na dress code sme netrvali. Ja som hlavne chcel, nech sa všetci v tom oblečení cítime dobre. Ostatne o tom myslím, že by ten svadobný deň mal byť. Nie o pravidlách alebo správnom oblečení, ale o tých dvoch. Takže ja ako ženích som mal chinos nohavice, čo sa na svadbu väčšinou veľmi nenosí, pretože to nie sú úplne formálne nohavice. A mal som k tomu vestu, ktorú sa mi podarilo zohnať v rovnakej farbe, takže to torzo som mal vo svetlej farbe a na to som si zobral sako z tmavého obleku, čo pekne ladilo. A hostí som poprosil, aby mali tmavý oblek, aby som bol ako ženích najsvetlejší.
Keď sa zameriame na oblečenie, existujú tri hlavné typy svadieb - formálne, neformálne a cirkevné. Ako sa od seba líšia?
Líšia sa často priebehom a harmonogramom, napríklad cirkevná svadba máva presnejší a striktnejší harmonogram ako menej formálna svadba, neformálna svadba máva harmonogram voľnejší. My sme to napríklad mali veľmi flexibilné. Po obrade sme hostí poslali do reštaurácie, aby sa najedli, dali si niečo na pitie a počkali na nás. A my sme sa potom asi hodinku a pol fotili pri západe slnka.
A ako sa líši správne oblečenie pri jednotlivých druhoch svadieb?
Ono to vždy záleží hlavne na tých snúbencoch, aký si určia dress code. Samozrejme, pri svadbe v kostole platia isté zásady, napríklad nevesta by nemala mať odhalené ramená či hlboký dekolt, muž by nemal v žiadnom prípade mať holé nohy. Ale inak je to na snúbencoch. Pokiaľ chcú, aby všetci mali tmavý oblek, mali by to všetci rešpektovať. Pokiaľ je dress code napríklad separátne nohavice a separátne sako, tak by to tiež mali všetci rešpektovať, aj keď ide o svadbu v kostole. Aj v takom outfite môžete bez problémov do kostola. Takže to, aké oblečenie zvoliť, obvykle určuje svadobný pár.
A čo keď dress code na pozvánke chýba? Podľa čoho sa potom majú svadobčania riadiť?
Väčšinou by to mali spoznať zo samotnej udalosti. Pokiaľ idete na svadbu, je asi jasné, že by človek mal prísť nejako formálne oblečený, že tam neprídete vo svetri a v džínsoch. Dobré je riadiť sa miestom, na formálnu svadbu formálne oblečenie, na svadbu na lúke menej formálne. Avšak základným pravidlom je, že pokiaľ neviete, opýtajte sa. Pýtajte sa najmä na farbu obleku, či si môžete zobrať tmavý, alebo či môžete mať šedý. Pamätajte na základné pravidlo, že žiadny muž na svadbe by nemal mať svetlejší oblek, než má ženích. Ženích má vždy najsvetlejší oblek. Rovnaké je to u dám, žiadna dáma na svadbe, okrem nevesty, by nemala mať biele šaty.
A môžu si hostia dovoliť menej formálne oblečenie?
Zase to najviac záleží na snúbencoch a na tom, ako sa dohodnú. Avšak, ak sa budeme baviť o nejakých pravidlách etikety, tak na svadbu by žiadny chlap nemal prísť iba v košeli, pretože košeľa je vlastne spodná bielizeň.
Ani hostia nesmú byť len v košeli?
Tí už vôbec nie. Hostia sú pozvaní na slávnostnú udalosť, snúbenci za nich platia, takže hostia by mali najviac rešpektovať pravidlá. Nemalo by sa diať, že si hosť povie preboha, tu je horúco, tak to sa na mňa nebude nikto hnevať, keď si dám dole sako, nie? Lenže keď si zložíte sako a zostanete tam v spotenej košeli, tak to nie je úplne podľa etikety. A aby sme prejavili rešpekt a úctu k snúbencom, tak to niekedy človek musí pretrpieť a aj keď je mu naozaj horúco, tak to sako nezložiť.
Takže máme dve veci, ktoré pre svadby platia: Sako sa nevyzlieka a najsvetlejší oblek má ženích?
Áno, je to tak. Ženích by mal mať najsvetlejší oblek, ostatní by mali mať aspoň o jeden odtieň tmavší. Ale pozor, pokiaľ majú hostia napríklad šedý oblek, bolo by podľa etikety správne vymeniť ho po 18 hodine za tmavší. Takže ak chcú mať snúbenci napríklad dress code, že všetci chlapi budú v šedých oblekoch, tak podľa pravidiel etikety by im potom mali umožniť sa prezliecť. Pokiaľ dress code nie je a voľba je na hosťoch, tak je možné si vziať buď náhradný oblek na večer, alebo ešte lepšie vziať si rovno tmavý oblek.
A čo napríklad vesta alebo motýlik, môže mať ženích a hostia motýlika?
Pravidlá etikety to nezakazujú, ale už som počul, že by ženích motýlika mať nemal, pretože sa hovorí, že potom uletí. Že v tom manželstve nevydrží. Ale vesta byť samozrejme môže.
Ako sa vlastne pozeráš na svadby, ktoré sú veľmi neformálne? Tam sa smie všetko, alebo aj tam platia určité pravidlá, akože džínsy a tričko nie.
No, džínsy a tričko na svadbu? Tak to ja osobne teda nemusím. A podľa pravidiel etikety by na takúto udalosť ani takéto oblečenie byť nemalo. Ale zase rešpektujem, že to môže byť niečie prianie. A ak také priania snúbenci majú a chcú mať svadbu v nejakom štýle, tak si myslím, že je to čisto ich vec.
A čo ty považuješ za také už veľmi neformálne a uvoľnené oblečenie, ale stále ešte v rámci nejakých pravidiel.
Ja som celkom suchár, takže ja si myslím, že na svadbu patrí sako, košeľa a spoločenské nohavice. A aj tú kravatu by som tam nechal.
Ako dlho dopredu ste vlastne s tvojou ženou svadbu plánovali?
No, my sme sa zasnúbili začiatkom apríla a v polovici júla sme mali svadbu.
Čo by si povedal, že bolo na tvojej svadbe najzložitejšie?
No, my sme mali svadbu veľa na punk, ale myslím si, že najväčší problém je zohnať dobrého fotografa a zarezervovať si ho na ten daný čas, a potom tiež dobré miesto a oddávajúci, pokiaľ je to miesto trošku netradičné. No a potom samozrejme občerstvenie, jedlo a oblečenie. V tom to majú zložitejšie dámy. Pánske oblečenie podľa mňa nie je zas také zložité. Chlapi si väčšinou kúpia oblek, výhodou je, že ho potom môžu nosiť napríklad aj do práce.
A myslíš, že je lepšie si oblek na svadbu kúpiť, požičať alebo ušiť na mieru?
Samozrejme najlepšie je ušitý oblek na mieru, ten vyzerá najlepšie, to vám žiadna konfekcia nezaručí. Ale veľa chlapov napríklad nenosí oblek denne, nevyužíva ho, pretože napríklad pracujú rukami, nechodia tak často do spoločnosti a podobne, a v takom prípade dať tisíc eur za oblek je asi zbytočné. Bohato stačí kúpiť konfekčný oblek, ktorý si ten muž nechá upraviť. Ale tú úpravu by som naozaj nepodceňoval.
Keď sa muž rozhodne nechať si oblek ušiť, máš nejaké odporúčanie u koho?
To je zložité, pretože každý si musí asi nájsť toho svojho krajčíra, ktorému musí veriť. Napríklad ja mám informáciu od jedného krajčíra, pána Dobiáša, že problémom môže byť napríklad materiál, a to aj samotná bavlna, s ktorou sa na trhu vraj veľmi podvádza, vy si objednáte bavlnu a ona vám nepríde bavlna, ale nejaká zmes. A človek, ktorý sa v tom veľmi nevyzná, tak to nespozná. Napríklad pán Dobiáš vždy hovorí, že zapaľuje vzorky a podľa čuchu a farby ohňa spozná, aká kvalitná tá bavlna je. Ale niektoré krajčírstvo to určite nerieši, alebo o tom vie a nechcú dávať drahší materiál, ktorý si človek zaplatil. Ale všeobecne, ak vyložene nepotrebujete drahý oblek, ktorý by ste denne vynosili, tak vám vo výsledku nevadí si zaň priplatiť, tak odporúčam made to measure. Tam si človek môže vybrať ako látku, tak strih, klopy, vrecká, koľko gombíkov budete mať, aké gombíky budete mať, ak chcete jeden alebo dva rázporky vzadu, podšívku, monogram a podobne. Toto všetko si navolíte, takže máte viac-menej originálny kus a cenovo to nevychádza nejako extra rozdielne oproti konfekcii v niektorých obchodoch.
A ktorý oblek je teda za teba ideálny, aby si ho človek mohol vziať na svadbu a zároveň aby bol taký univerzálny, že sa dá využiť aj na bežný deň?
To je vždy subjektívne. Ja mám tmavý oblek, ktorý môžem nosiť na večerné udalosti a šedý oblek, ktorý môžem nosiť cez deň na prednášky a podobne. Keď si kupujete oblek na svadbu, tak veľmi záleží práve na tom, či ho budete mať len na tú svadbu a prípadné ďalšie spoločenské udalosti, alebo či ho chcete nosiť aj na normálne dni. Pokiaľ oblek chcete len na svadbu a občas do divadla, na ples a podobne, tak je ideálny tmavší oblek, ktorý je univerzálnejší, ale ak už tmavý oblek doma máte, volil by som sivý oblek, ktorý síce nie je tak praktický, ale za mňa je oveľa krajší a hodí sa aj na bežné denné nosenie. Čo sa saka týka, volil by som s dvoma gombíkmi, tie sú napokon najčastejšie, robia sa aj saká s jedným gombíkom, ale to nie je tak časté. Či sako dvojradové, alebo jednoradové, tak to zase záleží na postave. Sako s dvojradovým zapínaním opticky rozširuje postavu, takže pokiaľ je to chlap, ktorý váži o trochu viac, tak tam by som odporúčal skôr jednoradový oblek. Pokiaľ oblek kupuje štíhly človek, ktorý má podobnú postavu tej mojej, tak ten si môže dovoliť dvojradové zapínanie, ktoré nie je tak časté. Môže si trošku dovoliť vystúpiť z radu.
A pokiaľ vyberá ženích košeľu, tak počíta asi len s bielou farbou, však? Tam asi nie je veľa priestoru pre inú farbu, alebo áno?
No, ono to záleží aj na tom, aké má nevesta šaty. My sme sa napríklad stretli s tým, že keď mala svadbu moja sestra, tak ona nemala úplne čisto biele šaty. A bolo jej doporučené, nech si ženích kúpi nie úplne čisto bielu košeľu. Odporučili napríklad odtieň šampaň, taká ľahko žltkastá farba, aby vedľa ženícha nevyzerala tá nevesta, že má šaty špinavé alebo zaprané. Takže áno, ak má nevesta čisto biele šaty, košeľa čisto biela, pokiaľ nie, môže sa voliť napríklad šampaň alebo s krémovým nádychom, ružovým nádychom a podobne.
A čo keby nevesta mala farebné šaty, napríklad červené alebo modré, ženích by sa s ňou chcel zladiť a vzal si napríklad farebnú košeľu? Je to v pohode, alebo je to už prešľap?
Záleží, aký by to bol odtieň. Mne sa napríklad červená kombinácia vôbec nepáči. Červená košeľa s čiernym oblekom, to je do očí bijúce, je to taká vlajočka pre býkov. Vôbec by som neodporúčal nejaké extrémne kontrastné farby, jediný kontrast, ktorý je dovolený, je práve v tej bielej a v tom čiernom saku alebo v čiernom obleku. Pokiaľ by ženích chcel mať napríklad biely oblek a čiernu košeľu, tak je to síce tiež kontrastné, len čierna košeľa nie je úplne formálna. Ak sa chce ženích zladiť s nevestou, ideálne je to urobiť kvetom v klope, dá sa vymyslieť aj kravata alebo napríklad vreckovka, pokiaľ ženích nemá korsáž, čo ale väčšinou má, pretože práve tak spoznáme napríklad ženícha a tie najdôležitejšie hostí, ako sú otcovia a svedok.
Je niečo, čo by ženích rozhodne na sebe mať nemal? Taký najväčší prehrešok na svadbe?
Tak napríklad kraťasy. A ja napríklad nie som ani zástancom toho, aby sa k obleku nosili tenisky, čo je u ženíchov veľmi obľúbené. Ostatne to je aj proti pravidlám etikety.
Takže k obleku sa nesmú nosiť tenisky?
Áno, je to proti pravidlám etikety. K obleku patrí vždy iba spoločenská obuv.
Dobre, takže kraťasy nie, tenisky k obleku nie, čo ešte je takým prehreškom? Čo napríklad košeľa s krátkym rukávom?
To už vôbec! Ešteže si to spomenula, pretože to je to najhoršie.
A prečo vlastne? Čo je na tom zlé?
Košeľa s krátkym rukávom sa rovná skoro ako tričko, do prírody možno, ale do spoločnosti nikdy. To nie je absolútne podľa etikety. A košeľa s krátkym rukávom do obleku? Tak to je úplná hrôza, to potom vyzerá, že ten oblek má muž po otcovi.
Ty si proti košeli s krátkym rukávom vážne zaujatý…
Asi áno, ja skrátka vôbec nevidím dôvod nosiť košeľu s krátkym rukávom! Pretože keď už si ju človek vezme, tak si môže vziať rovno košeľu s dlhým rukávom a môže si tie rukávy vyhrnúť. Vyzerá to stokrát lepšie.
Takže tebe sa vlastne nepáči, ako to vyzerá, ale čo na to etiketa?
Podľa etikety je to práve zle. Ako keď pôjdem v lete na pláž alebo grilovať, tak je to v pohode, ale keby si šiel napríklad do kaviarne, je to zle. Proste do spoločnosti a medzi ľudí košele s krátkym rukávom nie, tam nemá svoje miesto. To už je lepšie napríklad polo tričko, ktoré je podľa etikety v pohode.
Dobre. Ešte ale zostaňme chvíľu pri prehreškoch, čo tak napríklad sandále?
Vy tu máte len zoznam tých zlých príkladov. Sandále určite, nie.
Aj keď je to napríklad plážová svadba?
Sandále nie. Kraťasy nie. Na plážovú svadbu sú zase lepšie nejaké letné nohavice, napríklad nad členky. Vyzerá to vždy lepšie ako tá chlpatá noha.
Libor, ty rozumieš etikete, aké veci by ľudia na svadbe nemali robiť?
Zásadná je jedna vec, človek by mal vždy rešpektovať, že je pozvaný na nejakú udalosť, že to pre tých dvoch je veľká životná udalosť, rozhodne by sa na to nemal vykašľať alebo to nejako zhadzovať. Nemal by si povedať, no, je to kamoš, s ktorým sa poznáme 20 rokov, tak bude jedno, že tam prídem v tričku. A to som už videl, že prišli kamaráti, ktorí neboli na obrade, ale prišli potom na zábavu, v kraťasoch a v tričku. To je ale zle. Ak som hosťom na svadbe, nemáme vyčnievať, ale splynúť s davom. Ten deň nie je o nás, ale o tých novomanželoch, takže im tú pozornosť nebudeme brať. A k tomu sa vzťahuje aj správanie. Vždy rešpektujeme všetky pravidlá svadby. Rešpektujeme to, že nebudeme nič fotiť, pokiaľ si to neželajú, pri obrade sa nebudeme s nikým rozprávať, budeme ich sledovať, pri obede sa nebudeme správať nevhodne, nebudeme mať nemiestne poznámky, nebudeme novomanželom oznamovať, že tá výzdoba sa nám teda veľmi nepáči a tak ďalej. Vždy na každej svadbe sa stane, že si to niektorí neodpustia. Ale každý by si mal uvedomiť, že to nie je jeho deň, ale že to je deň tých dvoch. A aj keby tam mali napríklad čínske draky, tak je to čisto ich vec. Ja si môžem myslieť svoje, ale nikomu to nemám hovoriť.
A ako je to s prípitkami? Kto má prednášať prípitok? Vždy len otec nevesty?
Najčastejšie otec nevesty, ale môžu aj svedkovia. Tak to bolo na našej svadbe. Svokor nie je úplne ten typ, ktorý by na seba potreboval strhnúť pozornosť, tak prípitok predniesol môj svedok, kamarát, s ktorým sa poznáme už strašne dlho.
A čo keď je niekto abstinent, má prípitok odmietnuť?
To podľa etikety nie je správne. Prípitok sa nemá nikdy odmietnuť. Alkohol samozrejme piť nemusíte, ale pozdvihnúť pohár na prípitok by ste mali.
A prvý tanec?
Prvý tanec patrí neveste a ženíchovi, druhý tanec by mala mať nevesta so svojim otcom a potom ženích so svojou matkou a potom už sa to strieda.
Veľa ľudí možno nevie, či sa napríklad pri letnej svadbe môže zložiť sako a zostať len v košeli, napríklad večer, pri tej už neformálnej časti.
Ak by sme sa chceli správať podľa etikety, tak sako nedávame dole. To je jednoducho prešľap.
A keď má muž vestu?
Pokiaľ má muž vestu, tak platí pravidlo, že zadný diel vesty nesmie byť z podšívky. Pokiaľ z podšívky je, sako nedávame dole. Pokiaľ si človek kúpi takú vestu, tak na seba šije bič, pretože má vrstvu navyše a nemôže to sako zložiť. Pokiaľ je ale múdrejší, kúpi si vestu, ktorá má zadný diel z rovnakého materiálu. Potom si sako môže zložiť. Síce to nie je plnohodnotná náhrada saka, a človek je podľa mňa taký polooblečený, ale etiketa to dovoľuje. Čo je horšie, keď si človek napríklad v nočných hodinách rozopne gombík pri košeli a povolí kravatu. Povolená kravata je úplný prešľap. Ak sa chce človek uvoľniť, je lepšie kravatu úplne zložiť. V rozopnutej košeli sa dá fungovať, to je podľa pravidiel v pohode, ale s povolenou kravatou, to je prešľap. Keď majú chlapi kravatu povolenú až niekde po prsia a majú tie dva gombíky rozopnuté, tak ako to vyzerá? Rovnako tak s rozopnutými gombíkmi - jeden je prípustný, dva sú prípustné mimo spoločnosti, napríklad na pláži alebo v prírode. My chlapi by sme mali myslieť aj na ostatných, nikto nie je zvedavý na našu chlpatú hruď, chlpaté nohy a podobne.
A čo traky?
Traky z formálneho hľadiska sa berú ako súčasť spodnej bielizne, takže by nemali byť vidieť a mali by sa ideálne nosiť pod spoločenskú vestu, ktorú by sme si nemali zložiť. Zase ale záleží na snúbencoch. Keď ma niekto pozve na neformálnu svadbu a štýlom svadby budú traky a košele s dlhým rukávom, ktorý si napríklad vyhrniem, tak si asi nepoviem, preboha, to je porušenie etikety, pôjdem radšej v obleku a ukážem im, ako je to správne. To by bolo to najhoršie, čo by som mohol urobiť, a bol by som za blbca.
Libor, my tu máme ešte takých pár súhrnných otázok na záver. Keby si mohol povedať päť vecí, ktoré na svadbe nikdy nerobiť, čo by to bolo?
Po prvé, správanie: nebudeme niekomu zbytočne oznamovať svoj názor, keď nie je pochvalný. Že sa mi niečo nepáči, to si nechám pre seba. Nikoho to nezaujíma a nikomu tým nebudem kaziť náladu. Po druhé: oblečenie. Vždy rešpektujem to, čo je predpísané, to kde sa nachádzam, a vážnosť situácie. Po tretie: dary. Dnes už sa väčšinou nedávajú materiálne dary, ale dáva sa finančný dar a mali by sme myslieť na to, aby čiastka bola adekvátna tej svadbe.
A aká je adekvátna čiastka?
To nedokážem úplne povedať. Človek si môže vygoogliť, koľko stojí zhruba osoba na svadbe v akomkoľvek kraji. U nás v Ostrave je to asi 80 eur na hlavu, takže tá úvaha by mala byť asi taká, idem s manželkou na svadbu, za nás obaja snúbenci zaplatia dvakrát 80, takže náš dar bude 200 eur. Ale to je len príklad samozrejme. Všeobecne svedkovia a rodina dávajú väčšie dary, hostia menšie, ale samozrejme záleží na tom, čo finančná situácia dovolí.
A je chyba prísť bez daru?
Áno, ak sme pozvaní aj na hostinu, je chyba prísť bez daru.
A aké sú základné pravidlá etikety na svadbe, napríklad podávanie rúk a podobne?
Tam je to jednoduché, spoločensky významnejší ponúka ruku spoločensky menej významným, takže muž nemôže ponúknuť žene ruku, ale žena by vždy mala ponúknuť mužovi, staršia má ponúknuť ruku mladšiemu a to isté platí aj pre tykanie, mladší nemôže ponúknuť tykanie staršiemu, muž nemôže ponúknuť tykanie žene. Muž by mal vždy podržať žene dvere a nie je pritom úplne dôležité, či sa dvere otvárajú von alebo dovnútra, muž vždy musí spozornieť a dvere podržať, aby žena mohla prejsť. A ďalšie pravidlo, rešpektovať vážnosť situácie. A posledná rada, ísť príkladom. Skrátka, ak chceme, aby sa naše deti vedeli správať, tak sa musíme aj my vedieť pekne správať. Keď sa otecko správa pekne k mamičke, tak ten chlapec si to osvojí a bude sa tiež správať pekne k ženám, pretože bude vedieť, ako to má vyzerať.
Dobre a posledných pár rád na vydarenú svadbu?
Dobrý fotograf, dobré miesto, zbytočne sa nestresovať, finančne sa nevyčerpať kvôli jednému dňu, vybrať si dobrých svedkov, ktorí vám prípadne pomôžu pokiaľ bude treba.
A posledná rada?
Vziať si niekoho, koho naozaj milujete.
Páčil sa vám článok? Zdieľajte!
Petra Martínková & Filip Proučil
Autor článku